V románe Pán Mrzút rozohráva príbeh lásky, nevery a žiarlivosti a inovatívnou formou prináša do brazílskej literatúry tému postavenia ženy v spoločnosti. V centre jeho pozornosti stojí žena, ktorá sa nenechá komandovať, má svoj vlastný názor, čím výrazne narúša spoločenský konzervatívny poriadok. RECENZIE, KRITIKY Prekvapivý príbeh o láske, zrade a ľudských zlyhaniach, ktoré vedú k sebazničeniu. The Guardian zaradil Pána Mrzúta medzi desať najlepších románov o ženskej nevere spolu s Annou Kareninovou a Pani Bovaryovou. Susan Sontagová, horlivá obdivovateľka Machada de Assisa, ho nazvala najväčším spisovateľom, akého kedy stvorila Latinská Amerika, ktorý prekoná aj Borgesa. V roku 2002 kritik Harold Bloom zašiel ešte ďalej, keď povedal, že Machado de Assis je najvýznamnejším literátom tmavej pleti, aký doteraz žil. LARRY ROTHER, THE NEW YORK TIMES On raní, ale aj lieči! Keď som sa neskôr dozvedel, že aj Achillov oštep dokázal vyliečiť ranu, ktorú sám spôsobil, pocítil som nutkanie napísať o tejto téme rozpravu. Dokonca som bral do rúk staré knihy, knihy mŕtve a pochované, otváral som ich, porovnával, skúmal texty a významy a hľadal spoločný pôvod pohanskej veštby a židovskej viery. Nabádal som dokonca aj červy, čo žijú v knihách, aby mi prezradili, čo sa nachádza v textoch, ktoré požierajú. Vážený pane, odvetil mi jeden veľký tučný červ, my nemáme ani tušenia o textoch, ktoré požierame, ani si nevyberáme, čo budeme požierať, ani nepociťujeme nadšenie či znechutenie z toho, čo požierame; my len požierame. Nič viac som od neho nezistil. Všetky ostatné červy akoby sa medzi sebou dohodli, opakovali tú istú pesničku. Možno v tomto taktnom mlčaní o požieraných textoch videli spôsob, ako ešte raz zničiť to, čo už raz bolo zničené.
