Rozprávkový príbeh Kamily Balcovej z vodníckeho sveta nadväzuje na tvorbu jej otca Júliusa Balca, ktorý pred dvomi rokmi vydal knihu Vodnícky karneval. Nadväzuje na príbeh o vodníkovi Chňuchňukovi, ktorý sa zachránil pred ľuďmi, čo ho chceli chytiť a dostal sa takmer až ku Komárnu, kde sa zoznámil s malou vodníčkou Adelkou, lenže tú chytili ľudia a odvádzali preč. Sledoval ju, aby ju vyslobodil. Kamila Balcová v príbehu pokračuje. Prišli výdatné dažde a stúpli hladiny riek aj potokov. Všetci vodníci sa vrátili do Váhu, kde bol ich domov. Najlepšie sa cítili vo vodnej nádrži Liptovská Mara. Celá Chňuchňukova rodina od radosti výskala, až sa ryby plašili. Iba Chňuchňuk sa z návratu netešil. Najradšej by zostal v Dunaji, lebo neďaleko odtiaľ, kde sa Váh vlieva do Dunaja, sa skamarátil s Adelkou. Hneď ako ju zazrel na brehu preoblečenú za vodníčku, odvážne vyliezol z rieky a rozbehol sa za ňou. Bolo to veľmi nebezpečné, veď ho mohli pri tom chytiť. Ľudia si však mysleli, že Chňuchňuk je jeden zo žiakov základnej školy vo vodníckej maske, lebo na školskom dvore sa práve vtedy začal karneval. Boli tam princezné, lesné víly, ježibaby, aj sám kráľ s kráľovnou, černokňažník, okrídlený kôň a bohvie kto ešte. Kto by podozrieval Chňuchňuka, že je naozajstný vodník? Veselo sa zabával s Adelkou, aj spolu tancovali a súťažili ako párik vodníkov o najlepšiu masku. Chňuchňuk s vypúlenými okáľmi, širokými žabacími ústami a dlhými odstávajúcimi ušami všetko vyhral, aj v tombole plavbu loďou po Dunaji. Vtedy Adelku stretol naposledy. Dlho plával za loďou a mával jej vodníckym klobúkom. Počas ďalšieho deja sa deti zoznámia s túžbou vodníka Chňuchňuka stať sa človekom, aby sa dostal za Adelkou. Po tom túži najviac na svete, takže sa spriahne s manželmi čarodejníkmi, ktorí mu sľúbili pomoc, ak im zaplatí. Malý vodník vykradne rodinnú pokladnicu a poklady prinesie čarodejníkom. Tí si z nich časť nechajú, časť mu dajú, aby si mal vo svete za čo kúpiť dom a v ňom žiť, a premenia ho na človek
