Sv. Leonard sa narodil koncom 5. storočia vo Francúzku. Pochádzal zo vznešeného rodu. Rodičia z neho chceli mať udatného vojaka (Leonard = tvrdý lev). Ako mladík slúžil v čestnej stráži Chlodovika (Ludviga) I., prvého kresťanského kráľa Frankov. Napriek tomu, že bol Leonard pohan, vyznačoval sa láskavosťou k svojim blížnym, najmä zajatým a uväzneným. Kráľ Chlodovik mal za manželku zbožnú Klotildu, dcéru kresťanského francúzskeho kráľa. Pod jej vplyvom na Vianoce 496 prijal krst v meste Remeš z rúk biskupa sv. Remígia. Spolu s ním bol pokrstený aj Leonard, ktorému bol kráľ krstným otcom. Leonard sa horlivo vydal na cestu kresťanskej dokonalosti po boku biskupa Remígia, ktorý ho napokon vysvätil za diakona a neskôr za kňaza. Leonard rozdal svoj majetok chudobným a stal sa horlivým kňazom. Zatúžil po samote, neskôr sa uchýlil do kláštora a stal sa mníchom. V roku 500, keď zomrel opát kláštora sv. Maxim, ktorý bol vzorom sv. Leonarda, opustil kláštor, šiel do mesta Limoges a v blízkej hore sa usadil ako pustovník. Pokrmom mu boli lesné plody a byliny. Kráľ Chlodovik vybudoval pri pustovni kaplnku ku cti Božej Matky. Sv. Leonard začal hlásať Božie slovo okolitému ľudu a pod jeho vplyvom sa veľa hriešnikov obrátilo k Bohu. V tom čase kráľ Theodobert, ktorý panoval nad Akvitániou, bol na poľovačke. Sprevádzala ho manželka, ktorá bola v požehnanom stave. Zrazu sa jej priťažilo a ocitla sa v nebezpečenstve života, lebo lekári jej nevedeli pomôcť. Až na príhovor sv. Leonarda, ktorý sa modlil za ľahký a šťastný pôrod, porodila zdravé dieťa a aj sama sa celkom uzdravila. Kráľ mu z vďaky ponúkol štedré dary. Sv. Leonard všetko odmietol a prosil kráľa, aby mu daroval les, kde mal pustovňu. Kráľ mu les daroval a pomohol mu tam postaviť kláštor i chrám. Tak vznikol preslávený kláštor sv. Leonarda v Noblaku. U kráľa si vyprosil milosť, aby mohol kajúcich alebo nevinných väzňov prepúšťať na slobodu. Vyslobodení väzni a zajatci z vďačnosti skladali svoje väzenské reťaze k stenám Leona
