Je možné prežiť príbeh zo sveta, o ktorom ste presvedčení, že neexistuje? Viete si predstaviť, že sa zotrú hranice medzi snom a skutočnosťou? Jedna žena. Jeden muž. Neovládateľná príťažlivosť. Prchavý úlet jedinej noci. Nenaplnená láska. Pripadá vám to ako klišé? Alebo ako začiatok presladeného ženského románu? V skutočnosti je však kniha Stratené nálezy všetkým, len nie inventárom červenej knižnice. Za prvé, ženy sú dve. Priateľky? Úsudok ponecháme na vás! Nepriateľky? Nuž, ale nie je náhodou nepriateľ v skutočnosti najväčším učiteľom? Za druhé: Láska nemusí byť nutne láska, ale nedobrovoľná voľba. Možno prekliatie. Alebo únikový východ. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Hranica medzi snom a skutočnosťou neexistuje. Ani medzi minulosťou a prítomnosťou. A budúcnosť? Máme nad ňou vôbec nejakú moc? Alebo sme len bábkami osudu? Odpovede sa dozviete, keď zhltnete druhý román Barbory Daxner. Hoci sa odohráva v prostredí šoubiznisu, nekonečných večierkov posypaných bielym práškom a povrchných známostí na jednu noc, nie je o tom, o čom sa domnievate. Presne tak, ako aj váš život. Či chcete, alebo nie. Hrdinovia románu Stratené nálezy neustále niečo nachádzajú, strácajú a potom znovu nachádzajú, aby to opäť stratili. A znovu našli. Lásku, sebaúctu, vlastný osud, priateľstvo, čas, poznanie. Hlavná hrdinka Nina, ktorá svoju prácu v redakcii ženského časopisu sama nazýva „drinou dievčaťa pre všetko", nečakane nájde osudového muža. Aby ho vzápätí stratila, a našla poznanie, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Rovnako ako táto kniha. Strhujúci román nie je len o láske, ktorá trvá stáročia, ale aj o sile priateľstva dvoch žien, o hudbe, ktorá pomáha nájsť domov, osudovosti okamihu, hĺbke zrady a relativite reality. Vypočítavosť si na jeho stránkach oblieka kabát priateľstva, odmietnutie má korene v strachu, láska sa stáva nedobrovoľnou voľbou, hrdinovia sa potkýňajú o náhody, ktoré náhodami nie sú a hranice medzi snom a skutočnosťou, minulosťou a prít
