Za morom žili v bohatej zelenej džungli tri sloníčatá. Každé v inom stáde, so súrodencami a rodičmi. Raz začali na džungľu padať z neba horiace hviezdy, zničili všetko živé. Slony ušli, no keď sa vrátili, nemali čo jesť . Ich domov bol zničený. Aby prežili, rozhodli sa poslať najmenšie sloníčatá do bezpečia, do krajiny, kde nikdy nebudú trpieť hladom. Stádo zhromaždilo pre malé sloníky posledné zásoby búrskych orieškov a odprevadilo ich na čln, ktorý patril kapitánovi MiGrantovi. Na ceste zažili veľa strastí. U nás nemáte miesto!, počuli sloníčatá zovšadiaľ. Až sa im od toľkého kriku zväčšili uši. Nikto ich v novej krajine nechcel. Sloníčatá boli usilovné, veľa sa učili o krajine, do ktorej prišli. Len trúbili stále po svojom. V novom domove nebola džungľa, kde by sa usadili. Museli sa uspokojiť s betónovým sídliskom. Smútili za rodičmi, spomínali na priateľov. Našťastie netrvalo dlho a sloníčatá si zvykli a začalo sa im v novom domove páčiť. Po čase si našli aj nových priateľov, chodili na prechádzky do lesa, kúpali sa v riekach. A založili nové slonie stádo s mimoriadne obrovskými ušami. V novej vlasti sa napokon začali cítiť šťastne a spokojne. Knihu ilustroval Rado Repický, dodal neobyčajnú dramatiku aktuálnej téme utečencov. Je prvým dielom Miroslavy Grajciarovej a občianskeho združenia Dva v jednom. Je vhodná pre deti vo veku 3-7 rokov a všetkých, ktorým nie je ľahostajný osud migrantov.
