Prežil aby odriekal kadiš
Spomienky bratislavského rodáka A. Romi Cohna na jeho detstvo a mladosť. Narodil sa v Bratislave koncom 20-tych rokov (rodina bývala na Vysokej ulici). V prvých kapitolách sa sústreďuje na rodinný život, spomína na vtedajšie pomery v Bratislave. V druhej polovici 30-tych rokov. Na základe svojich skúseností opisuje, ako sa po nástupe nacistickej ideológie menil vzťah bratislavských úradov a obyvateľov voči židom. Ťažiskom sú osudy najbližších rodinných príslušníkov, najmä ale Cohnove osobné zážitky v priebehu holokaustu: skrývanie, útek k partizánom a život medzi nimi. Pozornosť venuje aj prvým mesiacom po oslobodení a februáru 1948 v Bratislave. Po roku 1948 emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve (vybudoval viac ako 15000 domov). Napriek utrpeniu a osudom rodiny nestratil vieru a žije naďalej ako silne veriaci ortodoxný žid, ktorý neskrýva obdiv k životu a dielu Chatama Sofera. Pôsobí aj ako mohel a urobil niekoľko tisíc obriezok. Jeho skúsenosti využívajú aj newyorské nemocnice, kam ho často volajú v zložitých situáciach ako konzultanta. Svoj vzťah k Bratislave prejavil na prelome milénia, kedy sa ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy rozhodujúcou mierou pričinil o záchranu cintorína a vybudovanie dnešnej podoby memoriálu Chatama Sofera.
